Kľúče, guče, papiere
cigarety zlomené
otlačky na zrkadle
v peňaženke dávno vychladlo
rúžom pery zranené
staré meni za nové
odraz lampy svieti v tme
Prosím ťa, čo ťa to napadlo?
Lukáš Brecka,
nech sa pozriem,
kto si,
čo máš,
ja ti poviem.
Čo to nosíš,
v hlave nosíš,
to čo nosíš,
to aj si.
To aj si, to aj si.
Neboj sa, držím ťa.
Neboj sa, držím ťa.
Zlatý vek končí a vrieska.
K lapcom je súdené zostať a tlieskať.
Umieram od smiechu v tme.
Staré meni za nové.
Chcel by som vždy byť na blízku.
Koho by to predrobili?
Napadlo.
Lukáš Brecka,
nech sa pozriem,
kto si,
čo máš,
ja ti poviem.
Čo to nosíš,
v hlave nosíš,
to čo nosíš,
to aj si.
Lukáš Brecka,
nech sa pozriem,
kto si,
čo máš,
ja ti poviem.
Čo to nosíš,
v hlave nosíš,
to čo nosíš,
to aj si.
Čo to nosíš,
v hlave nosíš,
to čo nosíš,
to aj si.
Chlub,
chlub,
hlubenú značku,
cigareta,
vína,
už si nespomína,
kde to bolo kúp.
Vymenila staré za nové,
chodí po miesta,
ktoré ste tak neznašali.
Vymenila staré za nové,
zažíva story s ľuďmi,
story ste sa smiali.
Vidíš na nerovnaký úsmav,
rozmýšľaš,
či sa má naozaj lepšie.
Podľa teba neno, ona vie lepšie.
Podľa teba neno, ona vie lepšie.
Ukáž vrecka, nech sa pozriem.
Kto si, čo máš, ja ti poviem.
Čo to nosíš,
v hlave nosíš,
to čo nosíš,
to aj si.
Ukáž vrecka, nech sa pozriem.
Kto si, čo máš, ja ti poviem.
Chcel by som vždy byť na blízku,
koho by to pred rokmi napadlo.